Na Slovensku v súčasnosti prebiehajú búrlivé diskusie o možnom legislatívnom zákaze registrovaných partnerstiev/manželstiev osôb rovnakého pohlavia, ako aj o homosexualite samotnej. Za týmito snahami, typickými skôr pre východnú Európu než pre krajiny Európskej únie, stoja najmä združenia hlásiace sa ku kresťanstvu, prípadne otvorene podporované cirkvami. Chceli by sme teda v krátkosti predstaviť tak predmetné snahy, ako aj postoje kresťanských cirkví v Slovenskej republike.
Pre kresťanov na Slovensku nebola homosexualita dlhodobo prvoradou témou. Nemorálnosť takýchto vzťahov bola považovaná za automatickú a nespochybniteľnú. Diskusia, ktorá okolo homosexuality a registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia prebiehala v ČR a ČCE, na Slovensku nevzbudila väčšiu pozornosť. Zmena postoja Švédskej (luterskej) cirkvi či Evangelical Lutheran Church in America (ELCA) atď., ktoré začali k homosexuálnym párom pristupovať otvorenejšie, prípadne im umožnili uzavrieť manželstvo rovnako, ako heterosexuálnym párom, vzbudila rozruch najmä v prostredí (luterskej) Evanjelickej cirkvi a.v., neviedlo to však k otvorenej diskusií o zmene prístupu k homosexuálom. Všetky cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku dodnes pristupujú k homosexuálom viacmenej rovnako.
Parlament
Boj za/proti registrovaným partnerstvám homosexuálov (RP) prebieha na parlamentnej pôde od roku 2011. Prvá vážna diskusia sa však netýkala priamo legislatívnej úpravy RP, ale prenasledovania kresťanov a homosexuálov vo svete. Parlament v tom čase rozhodoval o prijatí deklarácie na podporu prenasledovaných kresťanov, poslanci liberálnej strany SaS navrhli podporiť deklaráciou aj prenasledovaných homosexuálov. Kresťanskí demokrati reagovali veľmi pohoršene, odmietli akúkoľvek súvislosť medzi prenasledovaním kresťanov a homosexuálov, a akejkoľvek podpore prenasledovaných homosexuálov nakoniec zabránili.
Po voľbách v roku 2012 sa situácia v parlamente vyostrila, konzervatívni poslanci z hnutia Obyčajní ľudia sa prezentovali niekoľkými ostrými výrokmi o homosexuáloch. Vyniká medzi nimi najmä výrok poslanca Štefana Kuffu: „Lepšie by ti bolo, keby ti zavesili mlynský kameň na krk a hodili ťa do vody.“ Dotyčný poslanec tiež homosexuálov označil za chorých, jeho stranícky kolega Igor Matovič zas vyhlásil: „Oveľa lepšie bude dieťaťu, ak bude v detskom domove, ako sa má pozerať na prerobenú mamu a otca. Bude úplne mešuge…“ Obaja poslanci sa aktívne hlásia k členstvu v Rímskokatolíckej cirkvi (RKC).
Neobvykle ostrý tón začali používať aj biskupi RKC. Aktivistov bojujúcich za práva sexuálnych menšín nazývajú aktérmi kultúry smrti, ktorí chcú na Slovensku presadiť sodomskú ideológiu a sú tak hrozbou pre národ. V pastierskom liste na 1. adventnú nedeľu 2013 zaznelo: „Na roveň manželstva chcú presadiť aj spoločenstvo dvoch mužov či dvoch žien. Tak vzniká sodomský paškvil odporujúci Božej vôli a pripravujúci Boží trest.“
Aliancia za rodinu
Úlohu bojovníka proti právam homosexuálov na seba prevzala Aliancia za rodinu. Ide o združenie viacerých organizácií, pričom niektoré z nich sa venujú nanajvýš pofidérnym činnostiam, ako napr. boju proti očkovaniu detí a podobne. Hlavným cieľom Aliance je usporiadanie referenda na ochranu rodiny – 4 otázky tohto referenda sa ale týkajú len:
1) zákazu homosexuálnych manželstiev;
2) zákazu adopcie detí homosexuálnymi pármi;
3) zákazu zavedenia inštitútu registrovaných partnerstiev;
4) práva rodičov rozhodnúť o neúčasti detí na výuke, ktorá by sa týkala eutanázie či sexuálneho správania.
Aliancia tvrdí, že sa neviaže na žiadne vierovyznanie, jej členmi sú však viaceré kresťanské organizácie, ako napr. Spoločenstvo evanjelickej mládeže, zber podpisov pod petíciu za referendum prebiehal najčastejšie v rímskokatolíckych farnostiach (a niektorých evanjelických zboroch) po skončení bohoslužieb.
Ekumenická rada cirkví
Situácia sa stala skutočne absurdnou v apríli 2014. Ekumenická rada cirkví v SR (ERC) reagovala na článok evanjelického teológa, dr. Ondreja Prostredníka, konštatujúc, že jeho článok „Kam smeruje definícia manželstva“ uverejnený v celoštátnom denníku SME „nie je v súlade s Vyhlásením najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví na Slovensku“.
Za zmienku stojí fakt, že ERC nielenže odsúdila názor konkrétneho teológa, hoci jej činnosťou má byť pravý opak – vytváranie priestoru na dialóg o závažných vieroučných a spoločenských otázkach, ale aj to, že článok dr. Prostredníka porovnávala s vyhlásením, ktoré nikdy (!) neschválila. Slovensko totiž nemá jednu, ale dve ekumenické rady cirkví: prvá, ERC, by mala fungovať podobne, ako funguje ERC v ČR. Jej riadnym členom však z rôznych dôvodov nie je RKC, a tak na Slovensku funguje aj druhá „ekumenická rada“ – ide o stretnutia tzv. Najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví a jej členom je tak RKC a Gréckokatolícka cirkev, ako aj niektoré cirkvi, ktoré už sú členmi ERC. Práve táto „druhá ekumenická rada“ schválila Vyhlásenie najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví o rodine, s ktorým „riadna“ ERC neskôr porovnávala Prostredníkov článok.
Snáď nikoho neprekvapí, že Vyhlásenie a článok dr. Prostredníka nakoniec vôbec nie sú v rozpore. Kým Vyhlásenie hovorí len o manželstve muža a ženy nezmieňujúc sa ani slovom o registrovaných partnerstvách homosexuálov, dr. Prostredník tvrdí o manželstve presne to isté, dodáva však, že ochrana manželstva a registrované partnerstvá si vôbec neodporujú, naopak, je možné chrániť tak tzv. „tradičnú rodinu“, ako aj priznať určitú právnu ochranu homosexuálnym párom.
Konanie ERC podľa viacerých kresťanov na Slovensku pripomína praktiky španielskej inkvizície. Proti „rozsudku“ ERC sa ohradil tak dr. Prostredník, ktorý sa o „odsúdení“ svojho článku dozvedel len z médií, ako aj viacero kresťanov z radov teológov, duchovných i radových členov cirkví, ktorí iniciovali petíciu za otvorený dialóg v cirkvách. Ani jedna ekumenická rada na tieto aktivity a doručenú petíciu nereagovala.
Ústavný súd
Otázky referenda, ktoré žiada vyhlásiť Aliancia za rodinu, posúdil Ústavný súd SR 28. 10. 2014 a konštatoval, že otázka namierená proti registrovaným partnerstvám nemôže byť predmetom referenda. Súd však nepovažuje za protiústavné otázky o zákaze homosexuálnych manželstiev, o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi a o tom, či rodičia budú mať právo rozhodovať o (ne) účasti svojich detí na hodinách, ktorých predmetom by boli témy ako sexuálne správanie či eutanázia.
Budúcnosť?
Aliancia za rodinu sa po rozhodnutí Ústavného súdu značne radikalizuje, spochybňujúc jeho rozhodnutie slovami o konci demokracie na Slovensku (!) a sudcovskej tyranii. Otázkou tiež zostáva, či prezident môže vyhlásiť referendum o zvyšných otázkach, alebo ho má odmietnuť ako celok. Uvažuje sa tiež o transformácii Aliancie za rodinu na politickú stranu, ktorá by svoju agendu nepresadzovala v referende, ale priamo na parlamentnej pôde.
Prehodnotenie postoja ktorejkoľvek cirkvi k sexuálnym menšinám sa v súčasnosti javí ako nesplniteľný sen. Homosexuálne orientovaní kresťania musia často svoju orientáciu skrývať, nakoľko v drvivej väčšine zborov a farností nie je priznanie sa k odlišnej sexuálnej orientácii mysliteľné. Zbory, ktoré sa k homosexuálom nesprávajú nevraživo, je dnes možné spočítať na prstoch jednej ruky, vzhľadom na oficiálne postoje slovenských cirkví však otvorenosť týchto zborov zostáva v skrytosti.